Zala stráca so Smerom nervy: Fico hovorí ako Le Penová

Zdroj:  Veronika Cosculluela – Rozhovory (plus7dni.sk)

Je nevhodné, že premiér Peter Pellegrini má menšie slovo ako Robert Fico, vraví Boris Zala, ktorý sa zo zakladateľa Smeru zmenil na jedného z jeho najväčších kritikov  V Smere nie je žiadna demokracia, podpredsedovia sa neozvali, keď mali, a Robert Fico je politik za zenitom. Končiaci europoslanec Boris Zala s ním sociálnu demokraciu zakladal, dnes nad vývojom politického zoskupenia, ktoré pred dva a pol rokom protestne opustil, len krúti hlavou. Prijal by ponuku z Progresívneho Slovenska? Prečo je  nadšený zo Zuzany Čaputovej tak ako  európska tlač?

O tom, že Smer je na hony vzdialený od európskej sociálnej demo­kracie, o prepasených šanciach Európskej  únie (EÚ) a o najväčšej výzve, ktorá  pred ňou stojí, sa so zakladajúcim členom Smeru a dvojnásobným europoslancom  BORISOM ZALOM (64) zhovárala  Veronika Cosculluela.

 

Končíte druhý mandát v EÚ, v Smere ste skončili tiež. Aké sú vaše ďalšie plány?
Dám si pol roka – nie oddychu, ale premyslenia svojej ďalšej činnosti. Mám však rozrobené niektoré témy, napríklad knihu o revolúciách ’68 a ‘89 a ich porovnanie. Spolupracujem s európskymi think tankmi, pravidelne dvojtýždenne publikujem svoje názory v dennej tlači. Ale priamo stranícky sa nechystám pôsobiť, aj keď by som bol rád, keby myšlienky sociálnej demokracie neboli vytlačené na okraj.

Aké máte dnes vzťahy so Smerom?
Nie som priamo súčasťou politického života Smeru. Ale píšem a vystupujem veľmi kriticky voči línii, ktorú dnes ťahá Robert Fico, práve preto, že ju nepokladám za sociálnodemokratickú. Už od roku 2016 hovorím o potrebe výmeny na špici strany, predovšetkým dvoch Robertov, teda Fica aj Kaliňáka. Oni sami mali pochopiť potrebu tejto výmeny. Bohužiaľ, nepochopili a výsledky sú jasné : Od prezidentských volieb 2014 sú vlastne všetky voľby pre Smer prehrou. Až po posledné prezidentské. Nevytvoril sa priestor pre nových ľudí. Aj premiér Peter Pellegrini je v pozícii, keď nerozhoduje o straníckych veciach. Je premiérom za Smer, ale stranu nevedie. To je nevhodné, premiér a predseda strany by mala byť v tomto prípade tá istá osoba, hlavne keď berieme do úvahy aj kredit vo verejnosti.

Hovoríte o prieskumoch?
Áno, posledné prieskumy ukázali, kde je limit Roberta Fica. Je tu 80 percent ľudí, ktorí majú voči nemu negatívne stanovisko. Takže moja „veštba“ spred troch rokov sa naplnila, žiaľ, v tragickej podobe. To, kam Robert Fico tlačí Smer, je mimo koľají, v ktorých sa pohybuje akákoľvek iná európska strana, nazývaná sociálnou demokraciou. Pokladám to za veľmi negatívny vývoj. Usilujem sa podporovať sociálnodemokratické hodnoty vo verejnosti aj v Smere. História nás jasne učí, že žiadna krajina sa neubránila extrémizmu bez sociálnej demokracie. Spolu s liberálmi bola sociálna demokracia vždy bariérou voči ľavicovému aj pravicovému extrémizmu. Platí to aj pre Slovensko. Robert Fico ťahá Smer preč od sociálnej demokracie a v preferenciách smerom dole.

Zvnútra Smeru nepočuť kritiku na vedenie často. Ak, tak veľmi opatrne, zo strany ministra financií Petra Kažimíra, slabý nesúhlas s krokmi Roberta Fica občas príde z úst Petra Pellegriniho. Je podľa vás ešte možná nejaká obroda strany?
Neviem posúdiť, ako sa to ďalej vyvinie vnútri Smeru. Bohužiaľ, je pravda, že podpredsedovia strany sa mohli oveľa hlasnejšie ohradiť proti politickému smerovaniu Roberta Fica a škandálom Roberta Kaliňáka. Keď som na predsedníctve strany hneď po kauze Bašternák žiadal odstúpenie alebo odvolanie Kaliňáka, priamu podporu som nezískal. Ale tým oberajú o politickú perspektívu nielen seba, ale hlavne Smer. Peter Kažimír odišiel do nepolitického kresla šéfa Národnej banky Slovenska a zápas v Smere nebude môcť ovplyvniť. To je škoda, lebo Kažimírov kredit v strane aj vo verejnosti rástol. Navyše Peter Pellegrini dnes jasne ukazuje odlišnú líniu od smerovania Roberta Fica, triezvu sociálnodemokratickú líniu, ktorá by mohla naštartovať ideovú aj morálnu obnovu Smeru. Niektorí podpredsedovia majú k tejto línii blízko. Ak sa však nepustia do zápasu ešte pred parlamentnými voľbami, Smer sa definitívne „vykoľají“ do nepredvídateľných avantúr nepredvídateľných dobrodruhov.

Hlavne v poslednom roku si Smer zhoršil reputáciu na európskej pôde, jednak pre kauzu s poľnohospodárskymi dotáciami a tiež pre prepojenia na zvláštne osoby, ktoré mali kontakty s talianskymi kriminálnikmi. Mrzí vás to?
Mrzí, ale nesúhlasím s tými, ktorí chcú urobiť zo Smeru kriminálnu organizáciu. Hlavne v prvom a v druhom volebnom období (2006 – 2010 a 2012 – 2016), čo bol Smer vo vláde, prijímal pozitívne rozhodnutia, hlavne v sociálnoekonomickej oblasti. Smer bol reálnou silou, ktorá sa postavila proti neoliberálnej kaníkovskej koncepcii, sociálne veľmi necitlivej. Smer doviedol Slovensko k tomu, čo v Európe voláme štandardným sociálnym štátom – obnovili sme sociálne štandardy na trhu práce, pripravili vstup do eurozóny, zvládli hospodársku krízu a znížili deficit rozpočtu pri rozsiahlych sociálnych programoch. A čo je zásadné, napriek ekonomickej kríze Smer udržal permanentný ekonomický rast Slovenska, a to relatívne na vysokej úrovni. Vláde sa tiež podarilo minimalizovať škody, ktoré z ekonomickej krízy 2008 – 2011 vznikli. Takže za Smerom sú pozitívne veci. Dnes však Robert Fico ťahá stranu do pravicovokonzervatívnych vôd, akoby napodobňoval Orbána. Mrzí ma, že sa proti tomu viac členov strany nepostavilo.

Roberta Fica aj kritici uznávali ako šikovného rečníka a taktika. Hnevá vás, že zalovil v protisorosovských vodách? Podľa toho, čo ste v EÚ počúvali, vnímali Roberta Fica niekedy ako politika európskeho formátu?
To si nedovolím hodnotiť, ale poviem to takto. V istom období mal veľmi dobrý kredit aj vo frakcii európskych sociálnych demokratov. Bolo to v období, o ktorom som hovoril. Smer bol aktívny a úspešný aj v čase riešenia ekonomickej krízy, v ktorej sa nachádzal celý svet, v rokoch 2009 – 2012. Smer vtedy podporil vytvorenie monetárnych mechanizmov v EÚ – v kontraste s pravicovou vládou Ivety Radičovej. Jej politický partner vo vláde, SaS terajšieho pseudoliberálneho europoslanca Richarda Sulíka, nepochopil význam týchto finančných mechanizmov. Smer sa jednoznačne postavil za pomoc Grécku, na rozdiel od iných strán, ktoré tvrdili, že Grécko treba nechať padnúť. Smer išiel v roku 2012 do volieb s programom podpory Grécka a s vysvetlením, že ak má niekto v rodine problémy, rodina mu musí pomôcť bez ohľadu na príjem jej člena. A vtedy Smer vyhral voľby s viac ako 40 percentami. Tieto kroky vnímali na pôde EÚ pozitívne, aj Roberta Fica ako premiéra.

Kedy sa to zmenilo?
Hlavne počas migračnej krízy. Spôsob, akým Robert Fico pristúpil k riešeniu problému migrantov, a to nemám na mysli kvóty, ale hlavne rétoriku, nebol pre sociálnych demokratov ani pre konzervatívcov, ani pre liberálov či zelených akceptovateľný. Aj z môjho pohľadu bol jeho prístup veľmi dehumanizujúci, ponižujúci a vytváral atmosféru strachu a predpojatého útoku na migrantov. Ani ja nie som „vítač migrantov“, ale viem si predstaviť racionálne aj citlivé riešenie tohto problému, najmä voči deťom a ženám. Robert Fico nasadol na koňa demagogickej rétoriky o infiltrácii teroristov, zaplavovaní Európy moslimami a iba mužmi zneužívajúcimi sociálny systém. Odvtedy začala jeho európska pozícia výrazne klesať.

>> pokračovanie

zdroj: plus7dni.sk
Foto © TASR