Dva užitočné nástroje proti systému Gorila

Slovensko čelí flagrantnému útoku na právny štát: Jankovskej spolupráca s Kočnerom, či ovplyvňovanie „spriaznených“ sudcov sú štrbinou v právnom štáte, ale ešte viac chystané vraždy dvoch prokurátorov a bývalého ministra vnútra; jednoznačne konšpiratívny únos vietnamského občana, previazanosť najvyšších policajných, prokurátorských a aj súdnych šarží s podnikateľským a mafiánskym prostredím, bezpečnostnej rady štátu s dajakým treťoradým talianskym mafiánom… A bohviečo ešte vypláva na povrch.

To, čo skutočne potrebujeme, je komplexná očista slovenskej spoločnosti a osobitne štátnej moci od všetkých oligarchických väzieb, mafiánskych vplyvov, veľkej aj malej korupcie; od neetického správania až po spoločenskú ľahostajnosť, akú dnes vidíme napríklad aj v časti súdnej moci.

Ako správne pred časom poznamenal Miro Beblavý a dnes túto tézu prevzal aj Michal Truban, nejde o to vymeniť figúrky, ale zmeniť systém. Lebo tento systém tu je kontinuitne od Čarnogurského cez Mečiara, Dzurindu až po Fica. Rozdiel je len v sofistikovanosti, väčšom či menšom rozsahu nelegálnej distribúcie finančných tokov.

Ja som pamätník a na každú vládu by som vedel vytiahnuť balík síce odlišných, ale vo svojej podstate nelegálnych foriem „tunelovania“ štátneho rozpočtu. Gorila je len jedným medzníkom nevinne sa tváriacej Dzurindovej vlády. Zviazanosť mocenských garnitúr s privatizačným majetkom, zneužívanie Fondu národného majetku na budovanie vlastného oligarchického zázemia, rovnako ako vyvlastňovanie privatizérov novými privatizérmi, rozmiestňovanie „svojich“ ľudí na rozhodujúcich hospodárskych, policajných, súdnych, ale aj spravodajských pozíciách, bolo náplňou činnosti všetkých vládnych garnitúr.

Zmeniť tento systém pokladám skutočne za naliehavú úlohu novej vlády. (A povedzme objektívne, že síce pod tlakom verejnosti a médií, ale po nástupe nového premiéra Pellegriniho prvé kroky spustila už táto vláda.) No som skeptický, lebo zatiaľ som nepočul od nikoho ešte ani jeden konkrétny návrh na „systémovú“ zmenu a som presvedčený, že žiadna strana žiaden komplexný a efektívny návrh ani nemá.

Na pondelňajšej tlačovke PS/Spolu zaznel zatiaľ jediný relevantný návrh opäť z úst Beblavého: Obmedziť alebo zakázať krížové vlastníctvo veľkých finančných skupín v oblasti zdravotníctva a médií. Metaforicky aj v súdnictve, ale tento návrh je ešte v opare.

Ukazuje sa, že politická reprezentácia, ktorá sa chystá na zmenu, možno má odhodlanie, ale nie detailné znalosti fungovania nelegálnych spôsobov obohacovania. V Európskom parlamente sme na tejto problematike dlhé roky intenzívne pracovali a na niektorých správach som sa osobne podieľal. Nezabudnime, že sa pohybujeme v rozpätí medzinárodných finančných podvodov od daňových únikov, špekulácií, cez pranie špinavých peňazí, daňových rajov, kupovania občianstva atď.

Len na porovnanie, objemy, o ktoré ide v slovenských odhaleniach, sú zanedbateľnými omrvinkami v porovnaní napríklad s financiami tečúcimi od líbyjského diktátora Kadáffiho do ctihodných európskych bánk, volebných pokladníc takého Sarkózyho či do prestížnych oxfordských college…, cez mechanizmy provízií a podvodov na úrovni štátneho rozpočtu a na úrovni regionálnej, kde od slávnej Nižňanského reformy štátnej správy sa utvárali „konzorciá“ lokálnej vlády či mestskej správy s najbohatšími rodinami v regióne a miestnymi mafiánmi.

Teraz sa, samozrejme, väčšina tvári, akoby sa na Slovensku táto štruktúra netvorila od raných 90. rokov. Rozumiem prečo: je to skvelá príležitosť vypáliť tento biľag na kožu Smeru. A je to nepochybne aj logické, lebo Smer vládol bez dvoch rokov od roku 2006, teda dvanásť rokov. Ale ani jednu formu nelegálnych tokov nevymysleli „zlí“ smeráci; rovnako, ako je pravdou, že ani jednu nezatrhli, neobmedzili či nepotlačili, a tak sa poniektorí viezli na „tradícii“.

Treba kompletne odkryť mechanizmy, ako to fungovalo. Ale to nie je možné iba cez orgány činné v trestnom konaní. Už aj preto, že pokusy o narušenie ústavného systému a právneho štátu nie sú iba vecou trestnoprávneho vyšetrovania, ale primárne štátnopolitickej zodpovednosti, a to tak parlamentnej, ako aj výkonnej moci.

Vidím dve možnosti: tá dlhodobá je v zriadení riadneho výboru Národnej rady, napríklad podľa vzoru Európskeho parlamentu, kde sme pred pár rokmi zriadili Výbor pre finančnú a daňovú kriminalitu. Takýto výbor by mal permanentnú právomoc zaoberať sa cestami nelegálnych finančných operácií a skúmaním procesov, ktoré takýmto operáciám otvárajú priestor. (Napríklad Beblavého návrh na zákaz krížového vlastníctva patrí do tejto kategórie, lebo nejde o trestné činy, ale nastavenie štátnej regulácie proti koncentrácii a zneužitiu moci.)

Druhou možnosťou je zriadenie osobitnej vyšetrovacej komisie a to mimoparlamentnej aj výkonnej moci: najlepšie kombinácia na úrovni prezidentky a súdnej moci. Vo svete sa takéto komisie vo výnimočných prípadoch – a to práve vždy v súvislosti s narušením právneho štátu, respektíve so „zmocnením sa štátu“ alebo jeho častí – zriaďujú ako dočasné orgány.

Príkladov je veľa, spomeniem Muellerovu v súvislosti s možnou spoluprácou Trumpa s ruskými „činovníkmi“ proti svojim prezidentským súperom vo voľbách 2016. (Mueller mal právomoci prokurátora a napokon podal 34 obvinení). Alebo tú v Južnej Afrike, ktorej predmet skúmania sa viac blíži slovenským reáliám: Komisia pre vyšetrenie zmocnenia sa štátu (state capture) časťou politickej reprezentácie s oligarchickou rodinou Guptovcov. Táto vyšetrovacia komisia koná a vypočúva verejne, nemá trestnoprávnu právomoc, ale je povinnosťou každého pred ňou vypovedať a je trestné pred ňou klamať. Čo vytvára obrovský priestor pre spoločenskú pravdu, očistu a ďalšie vyšetrovanie už na úrovni trestných konaní.

Právne postavenie takejto komisie je možné upraviť legislatívne, čo by pre zdatných právnikov nemal byť problém. Podstatou v našom prípade je, aby nebola obmedzená skúmaním smerom dozadu, lebo mechanizmus nelegálneho privlastňovania vznikal hneď v prvých mesiacoch po revolúcii. A navyše, ak by mala smerom do minulosti len časovo obmedzený priestor, bola by navždy pokladaná za účelový orgán proti jednej strane alebo vláde. To by jej dôveryhodnosť úplne podkopalo.

Zriadením možno oboch, stáleho parlamentného výboru, ako aj osobitnej vyšetrovacej komisie, by sa skutočne mohli začať systémové zmeny.

 

zdroj: dennikn.sk